Slavic Media
Phares to Slovak News Agency: "Európsku verejnosť treba naučiť rozlišovať medzi islamom a ideológiou" - Jihadism is an Ideology.
[ Visit Website ]
Európa a islam
Tento rok je Európskym rokom medzikultúrneho dialógu vyhláseného Európskou úniou. Aby bol tento dialóg efektívny, mali by v ňom mať zastúpenie aj názory moslimov. Práve pri islame sa totiž možno niekedy stretnúť s extrémnimy názormi Európanov na toto náboženstvo a s ním spojenú kultúru, vyhrotenými až do obáv z možnej islamizácie nášho kontinentu. Islamu z niekoľkých uhlov pohľadu sa venuje tohtotýždňová téma TASR.
Phares: Európsku verejnosť treba naučiť rozlišovať medzi islamom a ideológiou
Brusel 30. júna (TASR) - Americký odborník na globálny terorizmus a problematiku Blízkeho východu Dr. Walid Phares je expertom Nadácie pre obranu demokracií vo Washingtone, pôsobiaci momentálne ako hosťujúci expert v bruselskej Európskej nadácii pre demokraciu.
Absolvent štúdia práva, medzinárodných vzťahov a strategických štúdií pochádzajúci z Libanonu emigroval v roku 1990 do USA, kde vyučoval na viacerých univerzitách, pričom súčasne prednášal na mnohých univerzitách v Európe.
Autor niekoľkých kníh venovaných problematike džihádu (svätej vojny), častý hosť relácií popredných svetových televíznych staníc a expert konzultovaný americkými i európskymi úradmi poskytol TASR rozhovor, v ktorom vysvetľuje podstatu nedorozumení medzi západnou a moslimskou spoločnosťou.
Sú obavy z islamizácie Európy opodstatnené? Je islam nebezpečný pre západnú spoločnosť?
Obavy spočívajú v neprimeranej reakcii na niečo, čomu verejnosť nerozumie. Mnohí v Európe sa obávajú islamského náboženstva, ďalší zase demografického vývoja v moslimskej komunite. Islam je náboženstvo ako mnohé iné a rozmach náboženstiev je niečo prirodzené a nemá to dopad na národnú bezpečnosť. Rovnako aj rozrastanie sa moslimskej komunity je otázkou prirodzeného rastu imigrantských komunít, tak ako to možno vidieť u latinskoamerickej či africkej komunity. Čo však tieto dve otázky robí predmetom debaty, je ideológia. Predpokladajme, že moslimská komunita bude rásť a že by neexistoval džihádizmus. Táto debata by potom bola len o imigrácii a integrácii. Čo som v Európe postrehol, je miešanie integrácie a imigrácie s bojom proti terorizmu. Ide však o dve odlišné veci. Politici si myslia, že vyriešením problému imigrácie a reformou náboženstva sa vyrieši problém násilia a terorizmu. Nie je to však pravda. Problémom sú džihádisti, ktorí sú infiltrovaní v moslimskej komunite. Je teda potrebné pomôcť moslimskej komunite izolovať a zbaviť sa džihádistov, ktorí sa v nej ukrývajú.
Odkiaľ džihád pochádza?
Je to starý nástroj používaný v novodobej spoločnosti. V dávnych dobách bol používaný ako nástroj islamského štátu na obranu štátu, na získanie väčšieho územia. Nebol to len symbol vojny, bola to štátna politika kalifátu v mene kalifa. Zaniknutím kalifátu sa to však skončilo. Teraz hovoríme o džihádizme ako o ideológii, keď terajší džihádisti vlastne vyzývajú k návratu k veľkému kalifátu. Hoci to nie je presné prirovnanie, je to ako keby národní socialisti vyzývali na návrat nemeckej Tretej ríše. Niečo veľmi podobné.
Možno súhlasiť s tvrdením, že príslušníci moslimskej komunity sa cítia diskriminovaní a majú pocit, že sa s nimi zaobchádza inak len kvôli ich náboženstvu? Môže tento pocit viesť k takému obrannému postoju, ktorý Európa vníma ako agresívny? Kde možno nájsť korene vzájomnej netolerancie medzi západnou a moslimskou spoločnosťou?
Džihádisti a ich stúpenci tvrdia, že západné spoločnosti sú prirodzene nepriateľské voči islamu. Ak sa pozrieme na to, ako sa európska spoločnosť pozerá na islam, zistíme, že o ňom veľa nevie. Ak teda nevie, nemôže byť nepriateľská, ale reaguje len na to, čo vidí. A tým sú prejavy fundamentalistov. Európania začali byť nepriateľskí po teroristických útokoch v USA, Madride, Londýne a po nárastoch prejavov džihádu. Jeho stúpencov je veľa vidieť a počuť, čo neplatí o tichej moslimskej väčšine. Európania teda reagujú na mikrofón, ktorý majú v rukách džihádisti a na ich vyhlásenia, ktoré sú v rozpore s európskymi demokratickými hodnotami. Takže európska reakcia je nasledovná: buď začne nejaká menšina atakovať islam, alebo sa väčšina začne dištancovať. Džihádisti vyprovokujú európsku reakciu a na tú reaguje následne moslimská komunita. Pichnete do svojho nepriateľa, on reaguje a potom vaša vlastná komunita reaguje tiež. Problémom je, že vlády a akademici v Európe neurobili dobrú robotu v uplynulých 20-30 rokoch pri vysvetľovaní európskej verejnosti, že to, čo vidí, nie je moslimská väčšina, ale džihádistická menšina.
-Je teda hlavným problémom netolerancie slabá informovanosť a neznalosť?-
Ide o nedostatky vo vzdelávaní. V školách treba vysvetľovať, že islam je náboženstvo ako hociktoré iné a džihádisti sú ideologickým hnutím. Nemýľme si to. Kvôli tomu sú Európania zmätení. Nemyslím si, že je to otázka tolerancie alebo netolerancie. Problémom je neznalosť.
Radikálny holandský politik Geert Wilders tvrdí, že islam je totalitná ideológia, pretože nerešpektuje nič iné, len islam. Čo si o tom myslíte?
Islam je náboženstvo, je to o viere. Wilders si môže myslieť čo chce o ktoromkoľvek náboženstve, ale on mieša náboženstvo a džihádistov. Ja jasne rozlišujem medzi tým, čo je náboženstvo a čo je ideológia, on toto nerozlišuje a keďže to nerobí, dochádza k tomu, že kritizuje celé náboženstvo. Mnohí Európania takto reagujú na islam ako na celok, pretože tie hlasy, ktoré je počuť, sú hlasmi džihádistickej menšiny.
Možno v islame nájsť korene terorizmu?
Ak ich chcete nájsť, tak ich nájdete v texte, kde sa hovorí o džiháde, o vojne. Vojna je však jedna vec a výzva na terorizmus je niečo iné. Súčasní džihádisti čítajú Korán a vypožičiavajú si odtiaľ verše, ktoré spomínajú násilie a potom hovoria moslimom, že je povinnosťou správať sa podľa týchto textov. Takže treba byť objektívni: je tam vojna a v mnohých prípadoch možno nájsť verše, kde sa vyskytuje násilie, ale tu sa to končí. Nejde teda o to, či to tam je, ale o to, či sa podľa toho postupuje.
Wilders prirovnáva korán k dielu Mein Kampf práve preto, že podľa neho Korán nabáda k násiliu.
Aj v Biblii máme príbehy bojov. V Koráne máme dve veci - príbeh proroka Mohameda a potom tu máme príkazy týkajúce sa nevercov. Všetko závisí od súčasných politických lídrov, či chcú podľa týchto príkazov postupovať. Mein Kampf a texty Hitlera sú však rozkazmi moderných politických lídrov. Mein Kampf nie je ideologický, ale politický a vyzýva priamo na priame násilie proti určitým skupinám. V Koráne sú výzvy proti nevercom, ale závisí od moderných politických lídrov, či ich zrealizujú. A to je hlavný rozdiel.
Ako teda integrovať moslimov úspešne v Európe a zbúrať zavedené stereotypy?
Zo strany európskych vlád je treba vzdelávať európsku verejnosť bez zveličovania alebo zľahčovania veci, bez toho, aby sa hovorilo, že islam je len mier alebo islam je len vojna. Treba vzdelávať verejnosť v tom, že problém terorizmu prichádza nie z náboženstva, ale z ideológie. Áno, existuje tu určité prepojenie, ale všetko treba verejnosti vysvetliť. Je preto treba rozsiahla reforma vo vzdelávaní v tejto oblasti. Keď to dokážu, bude verejnosť podporovať ich politiku.
Čo sa týka politiky v moslimskej komunite, vlády musia využiť všetky prostriedky na to, aby jej vysvetlili mimo vplyvu extrémistov a džihádistov princípy pluralizmu a demokracie. Po druhé - a to je výzvou - je potrebné podporovať demokratické sily v moslimskej komunite, t.j. reformistov, a nechať prebehnúť debatu vo vnútri moslimskej spoločnosti medzi džihádistami a protidžihádistami. Keď k nej dôjde, myslím, si, že protidžihádisti zvíťazia. Je potrebný hlas z vnútra komunity. Moslimskí mladí sú frustrovaní, lebo vidia, že dominantná sila v ich komunite im hovorí: ak sa nesprávate takto a takto, idete proti islamu. Nikto im nepovie, môžete chodiť do mešity aj bez toho, aby ste museli nasledovať fundamentalizmus. Treba posilniť slabú stranu demokracie, sekularizmus, ženské a študentské hnutia či umelcov stojacich na strane antidžihádizmu.
Chápu západné vlády, čo treba robiť?
Nie. Sme v kritickom štádiu. Väčšina európskych vlád a politikov, a to platí aj pre USA, má poradcov a expertov, ktorí pochádzajú buď z Blízkeho východu, alebo ich pôsobenie na univerzite je platené režimami produkujúcimi ropu na Blízkom východe. Títo experti vypracúvajú stratégie pre vlády, v ktorých sa uvádza: ak existuje extrémizmus, je to kvôli vašej zahraničnej politike voči Izraelu a Palestínčanom, či kvôli tomu, ako zaobchádzate s imigrantmi. Nepovedia, že extrémizmus je vyvolávaný hnutiami. Vlády po desaťročia ignorovali a marginalizovali túto otázku a teraz, po incidentoch typu 11. september sa pýtajú, odkiaľ čo prichádza. Je to v dôsledku nárastu militantov džihádistického hnutia z obdobia, keď sa vlády týmto skutočne nezoberali. Čo teraz treba urobiť? Treba vychovať novú generáciu akademikov, ľudí, ktorí toto chápu, zapojiť disidentov z arabského sveta, ktorí by informovali o tom, aká je realita tohto boja. Nie je to o tom, že každý imigrant, ktorý sem príde, sa takto správa, ide o to, kto rozširuje ideológiu danej komunity.
Kedy by k takejto výmene mohlo dôjsť?
V priebehu desaťročia. Mladá generácia expertov vidí veci inak, prichádza nová literatúra, chce to však ešte čas. Myslím si, že strategická zmena v Európe sa udeje v priebehu desiatich rokov. Ak by sme boli aktívnejší v 90. rokoch, nemali by sme tento problém teraz. Toto je kritika aj voči USA - od 11. septembra uplynulo sedem rokov, minuli sa miliardy dolárov a stále napredujeme veľmi pomaly v oblasti informovanosti a vzdelávania verejnosti. Som realista. Vidím, že mladšia generácia má lepší inštinkt. Takže môj záver je taký, že Európa sa napraví, na to však treba určitý čas, medzitým však môže prepuknúť kríza.
-Tento rok je Európskym rokom medzikultúrneho dialógu vyhláseným Európskou úniou. Vidíte význam a nejaké konkrétne výsledky, ktoré takáto iniciatíva môže priniesť v oblasti zlepšovania vzťahov s moslimskou komunitou?-
Medzikultúrny dialóg by bol účinný, keby boli do neho zapojené všetky elementy islamskej komunity. To je podmienka. Takýto druh dialógu využívajú džihádisti na získanie času. Je preto treba zaistiť, že v dialógu budú mať zastúpenie rozmanité názory moslimov. Toto musí európska strana zabezpečiť, ak chce dialóg zefektívniť.
(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) dem
Upozornenie: TASR vydá k správe zvukový záznam.
TASR prinesie rozhovor s pravicovým holandským politikom Geertom Wildersom.
© Copyright 2003-2018 by walidphares.com
Top of Page
|
